Pred nedávnom, v čase dovoleniek a prázdnin bol so mnou urobený rozhovor zverejnený v elektronickom mesačníku Spotrebiteľ pod ochranou, kde sa vyjadrujem aj k háklivým témam kvality potravín na Slovensku. Aké je teda zloženie potravín na Slovensku v porovnaní so západnými krajinami Európskej únie?

V posledných dňoch v médiách počúvate informácie o nekvalitných potravinách na Slovensku na rozdiel od tých istých značiek v susednom Rakúsku. Ministerstvo hospodárstvo zverejnilo informáciu, že je potrebné riešiť túto situáciu priamo v Európskej komisii v Bruseli.

Že by svitlo na lepšie časy, že by sa ľady pohli?

V každom prípade je na mieste vysvetlenie čo sa vlastne deje.

Ako zástupca spotrebiteľov Slovenska v Bruseli som s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy na zasadnutiach v Bruseli už pred niekoľkými rokmi vyvíjal tlak na legislatívne riešenie tohto problému.

Žiaľ neúspešne. S vysvetlením, že zákon nie je porušovaný, mentalita ľudí z východných krajín je iná a tak aj zloženie a chuťové vlastnosti musia byť iné. Takže tieto pripomienky nebudú riešené. To bolo ukončením našich snáh o zmenu legislatívy.

Kvalita potravín, na Slovensku vyrábaných pod značkou nadnárodných spoločností, je naozaj iná ako v západných krajinách EU. Na svedomí to má tlak na znižovanie cien pre chudobnejšie obyvateľstvo členských štátov, kde patrí aj Slovensko.

Je treba poznamenať, že iné zloženie nie je v rozpore s legislatívou EU. Teda inak povedané, nie je porušovaný zákon. To znamená, čo nie je zakázané je povolené.

Mali by sme vidieť aj druhú stránku tejto skutočnosti

Je potrebné poznamenať, ako sú na tom naši výrobcovia. Konkurenčný boj, tlak na znižovanie cien, predlžovanie trvanlivosti a ďalšie aspekty vedú k tomu, že výrobca musí hľadať náhradné alternatívy aby prežil a neporušil zákon. Nemožno mu to zazlievať.

Ak vyvíjame tlak na kupovanie potravín od slovenských výrobcov, musíme si uvedomiť aké majú podmienky. V poslednom čase vidíme likvidáciu slovenských potravinárskych podnikov. Či už z dôvodu ekonomického alebo iného. Tlak nadnárodných spoločností a reťazcov vedie naozaj k alternatívnym spôsobom výroby potravín na čo sa vynakladajú nemalé peniaze.

Aké má však šance na prežitie slovenský výrobca potravín?

Minimálne. Ak vývoj bude pokračovať takýmto spôsobom, slovenskí výrobcovia sa v konkurenčnom boji zlikvidujú sami.

Kto tento boj vyhrá? Jednoznačne obchod, ktorému je jedno či potraviny nakúpi na Slovensku alebo dovezie. Moje informácie už spred niekoľkých rokov, že doviezť sa dá každá potravina aj pekárenské výrobky je reálna.

Pri hodnotení by mal spotrebiteľ mať dostatočné informácie o súčasnom stave. Odsudzovanie výrobcov, sankcie a iné opatrenia nie sú na mieste pri riešení tohto globálneho problému. Aktivita Ministerstva hospodárstva je určite na mieste, otázka je či už nie je neskoro.

V každom prípade je potrebné riešiť túto skutočnosť priamo zmenou legislatívy v Bruseli. A tu môže zohrať štát a naši euro poslanci dôležitú úlohu.

V dňoch 13-14.10.2014 sa zúčastním zasadnutia v Bruseli, kde bude znovu tento problém z našej strany nadhodený. Možno by bolo vhodné zo strany MHSR zvážiť spoločný postup pri riešení problémov kvality potravín.