V elektronickom mesačníku Spotrebiteľ pod ochranou vyšiel so mnou rozhovor o kvalite potravín v globalizovanom svete i špecifikách Slovenska. Aktuálne číslo je venované témam kvalita potravín a ich bezpečnosť, ako ich nakupovať a čoho sa vyvarovať. Prinášam Vám ho v kompletnom znení.

Je jedno či ste v Číne alebo Amerike, dnešnou realitou sú polotovary a fast food

Ing. Milan Machalec, MPH je lektorom, školiteľom, registrovaným audítorom UK Londýn i audítorom systémov manažérstva kvality a bezpečnosti potravín. S týmto národným expertom pre bezpečnosť potravín a poradcom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sme sa porozprávali o kvalite potravín v globalizovanom svete i špecifikách Slovenska.

Čo znamená byť národným expertom na bezpečnosť potravín?

Začínal som veľmi dávno, v roku 1990, hneď po revolúcii. Nebolo jednoduché sa ako fyzická osoba v komplikovanej problematike bezpečnosti a kvality potravín presadiť na trhu i v štátnej správe. Postupne som sa stal členom komisií na ministerstve pôdohospodárstva, ministerstve zdravotníctva i ministerstve životného prostredia. Som členom komisie pre biologickú bezpečnosť i národnej odbornej vedeckej skupiny pri EFSA. Zastupujem  Slovensko v Bruseli v BEUC Brussels, ANEC Brussels aj ISO CASCO. Ako národný expert pre bezpečnosť potravín som participoval na viacerých medzinárodných projektoch. Tejto práci musíte venovať veľa času či už aktívne na zasadnutiach, i pasívne, štúdiom legislatívy, materiálov, vytváraním posudkov a presadzovaním tzv. dobrej legislatívy. Akokoľvek zaujímavá táto problematika je, treba podotknúť, že je to dobrovoľná činnosť, ktorú vykonávam na úkor svojho voľného času.

Mnohí ľudia kritizujú zrušenie predtrhovej kontroly. Mal tento krok podľa vás vplyv na kvalitu a bezpečnosť potravín, ktoré k nám prichádzajú zo zahraničia?

Aj my, ako súkromná spoločnosť, ktorú vlastním už 24 rokov, sme  sa podieľali na kontrole a laboratórnom vyšetrovaní vzoriek, ktoré boli prvým krokom na schválenie dovážaných potravín. Táto kontrola mnohokrát odhalila nielen nekvalitné, ale často aj nebezpečné  potraviny. Musíme si však uvedomiť, že sme sa stali členmi spoločenstva a určité pravidlá musíme plniť či sa nám to páči alebo nie. Na druhej strane, treba povedať, že potravina, ktorá bola schválená na základe systému predtrhovej kontroly, nemusela mať aj po schválení tie isté vlastnosti. Myslím tým jej bezpečnosť a to je väčší problém. Preto na základe mojej praxe dlhodobo navrhujem intenzívnejšiu kontrolu po dodávaní potraviny na trh. Ak takáto potravina nemá deklarované parametre, je treba zo strany úradnej kontroly zasiahnuť. V každom prípade však presadzujem nezávislú kontrolu, s ktorou mám ako audítor a inšpektor bohaté skúsenosti aj zo zahraničia. Nezávislá kontrola je v súčasnosti pre Slovensko schodnejšia cesta ako návrat k predtrhovej kontrole.

Ako vnímate skutočnosť, že spotrebiteľské trhy v Európe sa rozdelili a krajiny na jej východe dostávajú v  šunke tej istej značky či čokolády menej mäsa a kakaa ako Nemci či Rakúšania?

Je to pravda a o tejto problematike živo diskutujeme v Bruseli. Žiaľ, zatiaľ bezúspešne. Aj mojou snahou je presadiť aby napr. čokoláda na Slovensku, ale aj iných stredovýchodných krajinách EÚ, mala rovnaké zloženie a teda aj kvalitatívne vlastnosti. Tu samozrejme hovoríme o kvalite, nie o bezpečnosti. Zatiaľ sa nám to nepodarilo v Bruseli presadiť, pretože nie je porušovaný zákon. V súčasnosti som o tejto problematike informoval novozvolených europoslancov. Čas teda ukáže.

Podľa čoho si potraviny vyberáte vy sám pre seba a svoju rodinu? Ako spotrebiteľ bezpečne rozozná bezpečnú potravinu?

Pred pár rokmi som participoval na jednom rakúskom projekte. Na prvý pohľad veľmi jednoduchá téma je v skutočnosti veľmi komplikovaná, a záver jednoznačný. V oblasti prípravy a spotreby potravín bol v rámci krajín EÚ vypracovaný predpoklad vývoja do roku 2020. Vychádza z toho, že moderný Európan žije rušným a rýchlym životom a nemá čas zaoberať sa potravinami. Inak povedané, je odkázaný na to, čo mu trh ponúkne. Dnešnou realitou sú teda polotovary, fast foody, jednotné potraviny v rámci krajín EÚ. Globalizácia zasiahla aj do tejto oblasti. Ale späť k vašej otázke. Z praxe audítora a inšpektora i za hranicami EÚ viem, ktoré potraviny nekupovať alebo ich nákup obmedziť. Takúto možnosť však bežný spotrebiteľ nemá a je odkázaný len na etiketu. Ak potravina nie je bezpečná, spotrebiteľ to ťažko rozozná, s kvalitou je to iné. No ak bude čítať, čo je na produkte napísané, musí mať aj určité vedomosti a znalosti,  inak mu etiketa veľa nepovie.

Uprednostňujete vy sám slovenské výrobky?

Z môjho profesionálneho hľadiska nemôžem rozdeľovať výrobky na slovenské a tie ostatné. Výrobky posudzujem zjednodušene povedané na dobré a zlé. Samozrejme, z hľadiska podpory našich výrobcov odporúčam slovenské výrobky. Snažím sa, ak o to slovenský výrobca prejaví záujem, pomôcť mu, nie ho sankcionovať. Represia nie je cesta.

Aké sú hlavne novinky týkajúce sa potravín, ktoré pre európskych spotrebiteľov v súčasnosti pripravuje Brusel?

Hlavne by som chcel poukázať na nové Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1169/2011 s účinnosťou od 13. decembra 2014, ktoré výrazne ovplyvní označovanie potravín. Sám som sa na jeho príprave podieľal a preto viem, že to nebolo jednoduché. Zúčastnené strany sa musia dohodnúť. Na jednej strane je tu povinnosť výrobcov správne označovať, na druhej strane si nie som celkom istý ako to bude spotrebiteľ vnímať. Problém je osveta a orientácia spotrebiteľov v tejto problematike.

Aké najzávažnejšie hrozby z hľadiska bezpečnosti a zdravia na nás v súčasnosti číhajú?

Veľmi ťažká otázka a odpoveď nebude jednoznačná. Svet sa globalizuje a to už asi nikto nezmení. Treba sa prispôsobiť. Musíme si uvedomiť, že to čo tu pred rokom 1990 nebolo, už je. Potraviny alebo a ich zložky, o ktorých sme predtým ani nepočuli, sú tu. Je jedno či ste v Číne alebo USA, potraviny budú všade rovnaké. Samozrejme, čo nás najviac trápi, sú alergény. Výskyt alergických reakcií nám rapídne stúpa a to, čo včera alergénom nebolo,  dnes ním preukázateľne je. Máme tu geneticky modifikované potraviny (GMO) i nanopotraviny.

Ako vnímate diskusiu okolo GMO potravín? Ako sa k tejto otázke stavia Slovensko?

Nechcem sa tu odborne vyjadrovať k problematike GMO, pretože pôsobím v komisii a nemáme na túto problematiku jednotný názor. V každom prípade GMO sú tu a čoskoro asi nebude výrobca ktorý by mohol deklarovať „GMO free“ výrobky. Ale to je môj súkromný názor.

Čo by si mal slovenský spotrebiteľ všímať na obaloch potravín?

Hlavne zloženie. Ak chce pre seba niečo urobiť, nech sa nedá zlákať reklamou a pekným farebným obalom. A podľa možnosti treba kontrolovať dĺžku trvanlivosti. Nechcem tým však povedať, že potravina, ktorá má dlhšiu trvanlivosť, nie je bezpečná, to už nechám na spotrebiteľovi. V každom prípade by údaje uvedené na etikete, mali spĺňať legislatívne požiadavky EÚ a Slovenska.